Podpoľanie je známe nielen svojou kultúrou, krásnymi krojmi, ale hlavne svojou prírodou. Práve preto si ho za svoj domov vybrali Milan a Lucia Vágnerovci. Už na vysokej škole prišli na to, že chcú mať svoju farmu. Prispel k tomu aj ich pobyt v zahraničí. Po jedenástich rokoch usilovnej práce sa im to podarilo a dnes ponúkajú svojim zákazníkom nielen ubytovanie, ale aj domáce mliečne výrobky – mlieko, syry, tvaroh, jogurt a maslo.

Ako Vás napadlo založiť si farmu?

„Túto otázku dostávame veľmi často. Študovali sme na poľnohospodárskej vysokej škole a mali sme príležitosť dostať sa do zahraničia – manžel bol vo Švajčiarsku a v Nemecku, ja som bola vo Francúzsku. Keď sme sa spoznali a začali sme sa rozprávať o budúcnosti, obidvaja sme si vedeli predstaviť život na farme. Všetko to už bolo len o tom nájsť si miesto. Chceli sme žiť na lazoch, tomuto kritériu vyhovovalo len Podpoľanie alebo Myjava.

V 90-tych rokoch tu boli družstvá a chýbali rodinné farmy. Takže na Slovensku sme nemali kde získavať také skúsenosti ako vo Švajčiarsku, Nemecku a vo Francúzsku. Až tam sme videli, že sa to dá aj takto. Je to iné ako niekde na družstve, kde musíte chodiť do roboty. Toto nie je práca, nechodíme do roboty, tu žijeme. Okrem toho, že je to naše zamestnanie, je to hobby.“

úryvok z reportáže pre biospotrebitel.sk – prečítajte si celú reportáž


Na ich usadlosť, laz medzi Hriňovou a Detvou, nás domáci pán trpezlivo navigoval. Našťastie. Všade okolo boli malé milé políčka, vlniace sa kopce, a sem-tam nejaký dom. Taká dokonalá, gýčová krajina z pohľadníc. Keď sa tu Vágnerovci, ako „prišelci“ pred štyrmi rokmi usadili, miestni na mladých ľudí, ktorí chcú bývať na lazoch, pozerali trošku začudovane. Teraz majú so svojimi troma susedmi veľmi dobré vzťahy.

úryvok z článku v časopise Farmár 43/2009 – prečítajte si celý článok

Translate »