Farma pod Melichovou skalou – pre nás je to domov a práca v jednom. Je to nielen miesto, je to náš životný štýl, to čo nás obohacuje a dáva nám možnosť žiť svoj sen. Niekedy je to boj s veternými mlynmi, no zväčša to je pokoj v duši. Život na farme nás obohacuje. Je to miesto, kde sme dokázali, že to ide aj inak, ako sú ľudia bežne zvyknutí.
To sa však nedá opísať, to potrebujete zažiť. Príďte a zažite to sami ….
Ako a prečo to všetko vzniklo a ako to funguje sa dočítate v reportážach a článkoch, kde sme náš príbeh rozpovedali dopodrobna a bolo by zbytočné písať to znova:
Úryvok z reportáže „biospotrebitel.sk“ , Marta Rapčanová – študentka Technickej univerzity vo Zvolene:
Podpoľanie je známe nielen svojou kultúrou, krásnymi krojmi, ale hlavne svojou prírodou. Práve preto si ho za svoj domov vybrali Milan a Lucia Vágnerovci. Už na vysokej škole prišli na to, že chcú mať svoju farmu. Prispel k tomu aj ich pobyt v zahraničí. Po jedenástich rokoch usilovnej práce sa im to podarilo a dnes ponúkajú svojim zákazníkom nielen ubytovanie, ale aj domáce mliečne výrobky – mlieko, syry, tvaroh, jogurt a maslo…
Úryvok z reportáže „ Pokoj v tele i v duši“, Katarína Koledzaiová , Vitalita č. 12/2012:
Krásny vlastný svet na detvianskych lazoch Skliarovo vytvorili Lucia a Milan Vágnerovci pre svoju rodinu, sedemročnú dcérku Zdenku a päťročného syna Bruna. Svoje miesto si našli po zrelej úvahe a neúnavnom hľadaní. Rozhodli sa usadiť na strednom Slovensku, v srdci našej krajiny.
Farma pod Melichovou skalou
Vyberali si medzi Krupinou, Podpoľaním a Novou Baňou. Detviansky kraj im však jednoducho učaroval. Dom hľadali viac ako pol roka, nebolo to jednoduché, pretože takmer žiaden nebol právne usporiadaný. O domčeku mali jasnú predstavu, chceli robiť agroturistiku, chovať zvieratá. S týmto plánom chodili na obhliadky a pokúšali sa nájsť to „pravé orechové“…
Úryvok z reportáže „Pokoj (aj)v duši“, Bela Lisáková, Farmár č.43/2009:
…zoznámili sa ešte v škole. Počas štúdií na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre sa vybrali okúsiť prácu na biofarme vo Francúzsku, kde pestovali ovocie a zeleninu. Nakoniec sa im na tejto farme zapáčilo tak, že sa tam vracali pravidelne. Tesne pred našou návštevou boli na posledných francúzskych skusoch. „Stretávali sme tam ľudí, ktorí chceli žiť inak, ponúkali na farmách ubytovanie, vyrábali vlastné produkty, pestovali ovocie, zeleninu… Oslovilo nás to. Vracali sme sa tam každý rok, naposledy predtým, ako sme sa usadili na Slovensku, sme tam boli osem mesiacov, “ spomína Milan Vágner. Jeho manželka Lucia dodáva, že napokon sa rozhodli usadiť doma. Takmer pol roka hľadali vhodné miesto, kde by si chceli naplniť sen o svojom živote. „Vedeli sme, že sa chceme usadiť na strednom Slovensku, chceme bývať na lazoch a potrebujeme dom aj s pôdou, aby sme mohli začať,“ hovorí Lucia, ktorá vyrastala v klasickej bytovke v Poprade. Milan Vágner je síce z dediny na východnom Slovensku, ale doma nikdy kravy alebo kone nemali. Iného života na lazoch sa však vôbec nebáli. „Nakoniec, keď sme sa chceli o niečom poradiť alebo sa napríklad naučiť vyrábať syry, zavolali sme kamarátom zo školy. Vždy ochotne pomohli,“ vysvetľuje Milan Vágner…